Príbeh lásky so smutným koncom

Nie len celebrity ma zaujimaju,ale aj ozajstne pribehy o ludoch a hlavne o laske.Laska je jedicna v tom,ze ta zivy,ale moze ta aj znicit.


TIMEA KERESZTÉNYIOVÁ(32) pracovala 14 rokov ako rozhlasová moderátorka. Precestovala Áziu a niekoľkokrát navštívila Afriku. S občianskym združením Človek v ohrození spoznala na Kube rodiny politických väzňov. Istý čas žila v kenskom Nairobi s priateľom Abdulom, ktorému porodila krásnu dcéru. Z príjemného života partnerky diplomata sa však vrátila späť na Slovensko.


Po štrnástich rokoch na voľnej nohe sa rozhodla stať redaktorkou lifestylového mesačníka Eva. Práca ju baví, aj keď píše o neveselých osudoch. Na svojich potulkách po svete spoznala, čo je skutočná chudoba. Aké to je, keď ľudia rozmýšľajú nad tým, čo dať do úst: „Toľko biedy... To je pre nás úplne nepredstaviteľné. Tí ľudia žijú bez vody, bez záchodov a milióny detí umierajú od hladu. A my rozmýšľame nad tým, či si kúpime vo výpredaji fialové, alebo zelené tričko.“ Vďaka svojim skúsenostiam má obrovský nadhľad a celkom iný rebríček hodnôt ako dnešný mladý človek. Na prvom mieste je dcérka Elisa Yasmin (3). Je krásnou spomienkou na Afriku, kde Timea na vlastnej koži pocítila nezlučiteľnosť európskej a africkej mentality.

Černochov sa bála
Rodáčka z Komárna Timea Keresztényiová vždy videla svoju budúcnosť v cudzine. Do Kene sa dostala náhodne spolu s kamarátkou kaderníčkou. Tá potrebovala nabrať skúsenosti a zohnať materiál, aby mohla na Slovensku robiť afrovrkôčiky. Z Afriky dovážala vlasy. Timea mala k černochom vždy negatívny vzťah: „Ja som sa ich hrozne bála. Že nás zarežú alebo niečo také.“ Jej prvé stretnutie s Abdulom bolo vlažné a ani vo sne by jej nenapadlo, že tento muž bude otcom jej dieťaťa: „Zo začiatku sa mi vôbec nepáčil.“ Afriku navštívila niekoľkokrát, kým sa rozhodla definitívne opustiť Slovensko.

„Namotala“ sa
Rozhlasovú moderátorku v Komárne začala Timea robiť ako 17-ročná. Práca ju bavila a postupne sa dostala do jedného z najpočúvanejších rádií na Slovensku. Zarábala dobre a popri práci cestovala. Najviac ju očarila India. Ďalšie návštevy Afriky ju presvedčili o tom, že Abdul je skvelý muž: „Bol hrozne milý, tak som si povedala, prečo nie.“ Zobral ju na krásnu dovolenku a stále opakoval, ako veľmi ju ľúbi: „Namotala som sa. A Abdul ma požiadal o ruku.“
Chcené dieťa

Abdul prišiel na Slovensko a zoznámil sa s Timeinými rodičmi: „Priniesol mi zásnubný prsteň, demonštroval svoje city ku mne a povedal, že so mnou chce mať dieťa.“ Vtedy už doňho bola zaľúbená. Slovensko však neprichádzalo do úvahy: „Mne sa Afrika páčila a on by sa tu nemal ako uplatniť.“ Afrika Timei učarovala a pred definitívnym odchodom z domu vysadila antikoncepciu. Bola rozhodnutá vyskúšať život s Abdulom.


Kruté prekvapenie
Ten pracoval v diplomatických kruhoch. Peniaze teda doma nikdy nechýbali, ani slúžka, ktorá je tu bežným štandardom, či auto so šoférom. Nepríjemné prekvapenie prišlo po tom, čo si Timea prezrela Abdulov fotoalbum a našla fotky nápadne pripomínajúce svadbu: „Dozvedela som sa, že keď ma požiadal o ruku, bol už asi mesiac ženatý.“ Ospravedlňoval sa tým, že ak by na začiatku povedal pravdu, Timea by s ním nechcela mať nič spoločné. V tom sa nemýlil. Rozvod bol vraj na spadnutie, ale britský právny systém nedovoľoval ukončiť krátko trvajúce manželstvo tak jednoducho.

Chcela ho zabiť
Po návrate domov Timea zistila, že je tehotná. O niekoľko mesiacov sa rozhodla odísť naspäť za Abdulom. Jednu lož mu ešte vedela odpustiť a chcela, aby jej dieťa vyrastalo v kompletnej rodine: „Keby to bolo len toto klamstvo... Ale my sme denne narážali na priepastnú nepreklenuteľnosť našich kultúr a morálnych zásad.“ Za celý ten rok, čo prežila v Afrike, sa však nenašla ani jediná svetlá chvíľka v ich vzťahu. Byť otcom v Afrike znamená priniesť domov peniaze a päť minút denne sa venovať dcére. „Vôbec sme nechodili na víkendové výlety. On buď riešil pracovné veci, alebo pozeral futbal či správy. Nevedel, čo si má s tým bábätkom počať.“ V ich vzťahu boli neustále hádky, ktoré párkrát vyústili aj do faciek. Až si Timea uvedomila, že nechce, aby sa na tieto scény pozerala malá Elisa. Vtedy sa rozhodla vrátiť späť na Slovensko: „Povedala som si, že musím odísť, lebo toho chlapa zabijem. Alebo on mňa.“

Neverný
Bála sa len tak odísť, keďže Abdul bol veľmi vplyvný a svoje známosti mal určite aj na letisku. Nechcela spôsobiť škandál, tak sa rozhodla pre originálne riešenie: „Cez kamarátku kaderníčku som prepašovala svoje veci na Slovensko s dodávkami vlasov do jej salónu.“ Poslednú spoločnú dovolenku strávili v Amerike. Odtiaľ Abdul cestoval späť do Afriky a Timea išla navštíviť rodinu na Slovensko. Tak to povedala jemu, aj keď vedela, že sa už nevráti: „Najprv chcel ísť so mnou, ale niečo mu do toho prišlo.“ Zrejme sa musel venovať niektorej zo svojich ďalších partneriek. Timea je presvedčená o tom, že mal viacej vzťahov naraz.

Otcovo meno
Približne po polroku strávenom na Slovensku Timea Abdulovi oznámila, že sa nevráti. Jej rozhodnutie akceptoval, pretože je dodnes presvedčený, že sa skôr či neskôr aj tak vráti. Doma na Slovensku sa jej nik na nič nepýtal. Nebolo treba. Dnes má Elisa Yasmin tri roky a chodí do škôlky. Priezvisko má po otcovi. V nemocnici totiž nikoho nezaujímalo matkino meno: „V Afrike ani len nerátajú s tým, že nejaká žena príde a neuvedie meno otca.“ Timea verí, že Slovensko speje k väčšej tolerancii voči ľuďom s inou farbou pleti. Napriek tomu sa o Elisu bojí: „Malá je mimoriadne pekná a ľudia na ňu reagujú pozitívne. Ale aj tak sa hrozne bojím, a preto si myslím, že na Slovensku nezostanem.“ Je slobodnou mamičkou a denne rozmýšľa nad tým, či dokáže Elise nahradiť aj otca. S malou jej pomáhajú rodičia žijúci v Komárne: „Elisa má skvelých starých rodičov, ku ktorým chodí na víkend. Vtedy sa venujem sama sebe – idem do sauny alebo na masáž. Nič viac nepotrebujem.“

Človek v ohrození
Rodinám politických väzňov na Kube nosili ľudia zo združenia Človek v ohrození oblečenie, jedlo a lieky. Timeino smerovanie je jasné: „Chcela by som sa orientovať na ženy a deti, ktoré trpia.“ Timea chce pomôcť aspoň malej skupine ľudí: „Bola by som veľmi rada, keby som vedela pomôcť ľuďom, ktorí sa trápia. A väčšinou sú to ženy a deti, preto sa o tom snažím písať.“ Svoju knihu Bez dcéry som neodišla nechápe len ako spoveď. Chce predovšetkým poukázať na problém žien, ktoré umelo udržiavajú pri živote nezmyselné vzťahy a zbytočne trpia: „Myslím, že vzťah, aký som prežila ja, prežívajú bežne aj Slovenky.Tie, o ktorých si myslíme, že majú to najpohodovejšie manželstvo.“

Stále mlčí
Timea nemá problém rozprávať o veciach, ktoré v živote stretli ju alebo iné ženy. Dokonca o nich aj píše – pred pár dňami uzrela svetlo sveta jej knižná prvotina Bez dcéry som neodišla. Opisuje tu svoj príbeh lásky s Afričanom Abdulom, ktorý sa rozhodne neskončil happy endom. So svojím príbehom sa dodnes nezdôverila ani svojej rodine. Jednoduchšie sa jej zdalo dať všetko na papier. Dúfa, že dokáže aspoň niekoľkým ženám otvoriť oči, pomôcť alebo aspoň vnuknúť nádej. Aj keď nie je naivná a nemyslí si, že sa o problémoch žien trpiacich vo vzťahu začne rozprávať otvorenejšie.

Zdroj: Život


.